Mládežnícke hnutie Via Nova Somorja považuje snahu Ivana Korčoka o vyvolanie diplomatického škandálu kvôli slávnostnému prejavu Lászlóa Kövéra na odhalení pamätníka venovanému deportovaným Maďarom za poburujúce. Miesto snahy vyvolať roztržku by mal minister pracovať na zrušení Benešových dekrétov a na materiálnom i morálnom odškodnení Maďarov z Felvidéku za utrpenia medzi rokmi 1945-1949.
Naše hnutie participuje na zrealizovaní pamätníka na pamiatku deportovaných Maďarov už od konca roka 2016. Náklady na uskotočnenie boli pozbierané výlučne od občanov Šamorína a ďalších občanov Felvidéku. Okolitné práce zabezpečil Mesto Šamorín s podporou Trnavského samosprávneho kraja
Pamätník je venovaný násilne vysťahovaným Maďarom zo Šamorína a slúži v prvom rade šamorínskym občanom, ale aj takým deportovaným maďarským rodinám, ktorých potomkovia žijú na územiach, kde či už z demografického hľadiska, alebo vzhľadom na aktuálne vedenie obce podobný pamätník nikdy nevznikne. Na slávnostnom odhalení sme zdôraznili, že pamätník slúži ako symbol ich spolupatričnosti s deportovanými predkami.
Na odhalení pamätníka s takýmto alebo podobným poslaním slovenskí diplomati a poslanci nemajú miesto. Dôvodom takého postoja je, že nikoho zo spomenutých osôb sme nechceli pozvať. Nebolo prečo. Pozvali sme šamorínských občanov, členov šamorínskeho mestkého zastupitelsva , podporovateľov pamätníka a podpredsedu Trnavského samosprávneho kraja.
Ďalším, oveľa dôležitým argumentom je, ktorý zdôvodňuje, prečo nemajú slovenskí poslanci miesto na odhalení pamätníka so zameraním na tematiku deportácií je nasledovný:
Benešove dekréty sú stále v platnosti a Maďari sa dodnes nedočkali ospravedlnenia za spôsobené útrapy v podobe oficiálneho uznesenia. Kým sa takejto satisfakcie nedočkáme, navrhujeme, aby slovenskí poslanci neboli pozvaní na podujatia podobného charakteru, resp. na podujatia organizované obcí, v ktorých je maďarská väčšina, alebo starosta je maďarskej národnosti.
Lászlóa Kövéra sme pozvali z troch dôvodov, a to :
- Preto, lebo si ho vážime.
- Preto, lebo myšlienky, ktoré zdôraznil, sú prízvukové s poslaním nášho pamätníka.
- A napokon preto, lebo jeho prítomnosť jednoznačne zvýšila záujem ľudí o odhalení pamätníka, ktorý je dielom sochára, držiteľa Munkácsyho ceny, Györgya Lipcseyho.
László Kövér je predsedom maďarského parlamentu aj mimo pôdy parlamentu, tak ako napr. na futbalovom ihrisku alebo v reštaurácii, rovnako aj v Šamoríne. Ale my sme ho pozvali ako rečníka. Treba poznamenať, že maďarská vláda nám žiadnu finančnú pomoc neposkytla k realizácii pamätníka , ani sme ju o to nepožiadali. Taktiež neposkytla nám žiadnu pomoc pri organizovaní tejto udalost, ktorú sme realizovali výlučne svojpomocne.
Príspevky Ivana Korčoka na sociálnej sieti Facebook nemôžme nechať bez komentára, nakoľko niektoré body jeho štvrtkového príspevku zaslal Ministerstvu vnútra Maďarska. Teraz chceme využiť príležitosť a zareagovaťna obidva:
Prvý príspevok pojednáva o takom bezproblémovom susedskom spolužití, v ktorom maďarská komunita na Felvidéku mlčí, nespomína na minulosť a otrocky znáša, že je stále vnímaná podľa benešových zásad. Už samotná skutočnosť, že spomíname na minulosť ( bez toho, aby sme žiadali ospravedlnenie ) je vnímaná za narušenie mierového obdobia. Menšinový komplex ministra Korčoka je názorným príkladom toho, že slová Kövéra považuje za ,,odkaz” a ,,poučenie”. Minister sa rozhodol pre sebaobranný a únikový mechanizmus v podobe útoku a zapierania miesto ochoty čeliť chybám.
Druhý príspevok tiež nemôže ostať bez slov.
V prvom bode píše, že slovenská vláda a strany vládnej koalície nazerajú na tému vysídlenia a deportácií rôzne. Nás by zaujímalo, ako to je vôbec možné, keď sa jedná o také historické fakty, ktoré sú bezpodmienečne potvrdené. Na holokaust alebo na deportácie Nemcov nazerajú tiež rôzne názory?
V druhom bode príspevku minister tvrdí, že iba reaguje. Na čo vlastne ? Aký je skutočný problém s prejavom Lászlóa Kövéra? Ten v celom jeho príspevku nevysvetlil. Prečo nereagoval na samotný fakt zriadenia pamätníka? Prečo nevyjadril súcit – niekedy aj 8 až 10 členným – rodinám, ktoré pri -20 stupňoch naložili do uzavretých dobytkových vagónov a ktoré boli následne vystavené na českých trhoch, ako nejaká zver a spomedzi ktorých si podobne ako z nevoľníkov vyberali. Prečo minister nespraví nič preto, aby sa maďarské deti z Felvidéku ešte stále, v roku 2021 nenarodili ako vojnoví zločinci?
Bod tri hovorí, že ministrova krajina nie je Felvidék, ale Slovensko. Poďla nás Felvidék nie je Slovensko. Ako ani Dénesdtorcsmisérd nie je Dunajskej Lužná, ani Túrócszentmárton nie je Martin, ani Lipótszentmiklós nie je Liptovský Mikuláš a taktiež Sároseperjes nie je Prešov. Takisto, ako Esztergom nie je Ostrihom, ani Pécs Päťkostolie a Szeged Segedín. Samozrejme vieme, že taká krajina, že Felvidék (zatiaľ) neexistuje, no nech ostane subjektívnym právom každého v akom jazyku niečo nazýva. My rešpektujeme, že ministrova krajina je pre neho Slovensko, no žiadame, aby aj on rešpektoval, že našou domovinou je Felvidék. Podotýkame, podobný postoj majú čoraz viacerí.
V štvrtom bode minister Korčok zazlieva a nazýva za poučovanie, kým my hovoríme o historických udalostiach a o samotnom spomínaní. Spája deportácie s revíziou štátnych hraníc, kým témou slávnostného prejavu nebol nespravodlivosť Trianonu. Keď sme už pritom, chceme zdôrazniť, že po ére národneho obrodenia v 19. a 20. storočí nikto nespochybňuje právo Slovákov na vlastnú krajinu. Problém tkvie v spôsobe, akým sa k tejto krajine dopracovali. Kým Slováci neuznajú, že Beneš a jeho pomocníci použili na mierovej konferencii falošné údaje a tým pri vzniku Československa získali územia osídlené čisto maďarským obyvateľstvom, dovtedy sa nevieme vysporiadať s akoukoľvek ,,pozvánkou” na úprimný dialóg.
Piaty bod príspevku je najpoburujúci. Kto žiadal o neotvorenie citlivých tém? Pravdaže, otvorme ich. Smelo ich prediskutujme, odborníci s odborníkmi, historici s historikmi, ktorí nech skonštatujú, že dnes by Slováci neboli, keby tí sa počas existencie Maďarského kráľovstva stretávali so zlým zaobchádzaním.
Otvorme citlivé témy a tie zo sebou konfrontujme. Otvorme tému Černovskej tragédie a zároveň si pripomeňme aj posledný oficiálny zoznam názvov obcí krajín Maďarskej svätej koruny z roku 1913, medzi ktorými došlo k radikálnym zmenám a k zneváženiu obecných dejín. Je pravda, že dediny obývané výlučne so Slovákmi neboli pomenované na Szécsényifalva, Kossuthfalva alebo Grünwaldfalva (no po roku 1948 boli čisto maďarské dediny pomenované na Hurbanovo, Štúrovo, Gabčíkovo). Hovorme o Apponyiho zákonoch. Čítal ich minister Korčok? Vie, ako sa o nich vyjadril profesor Miroslav Kusý? Ustáluje, že Apponyiho zákony sa ani zďaleka nevyznačujú s takou tvrdosťou, akou sa nieslo nútene vysťahovanie desiatok tisíc tunajších Maďarov.
V šiestom bode minister tvrdí, že je kedykoľvek pripravený diskutovať o háklivých témach, diskusie si však nepredstavuje v podobe verejných odkazov. Presne toto tvrdí minister, ktorý na prejav Kövéra reagoval na Facebooku. Na tie vytýkané skutočnosti prečo nezvolil telefonickú komunikáciu? Podľa ministra maďarská strana provokuje s verejným spomínaním na vysťahovaných krajanov.
Podstatou je, že minister KLAME. Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska totiž upovedomilo 27. júla Ministerstvo zahraničných vecí SR ( presné číslo protokolu nemôžme uviesť) o príchode p. Kövéra. Celý umelo vytvorený škandál na Facebooku vznikol výlučne preto, lebo minister sa nedokázal vysporiadať so samotným faktom, podľa ktorého predseda parlamentu prijal naše pozvanie a prišiel do Šamorína so zámerom predniesť príhovor slávnostný.
Naše hnutie sledovalo so záujmom reakciu Szabolcsa Mózesa, predsedu Maďarskej komunitnej spolupatričnosti na príspevok ministra, ktorý sa ju rozhodol zdielať z lavičky umiestnenej za pamiatkou dva dni po jej odhalení. Pamätník sa takýmto spôsobom zmestil aj na svoju facebookovú stranu, i keď jeho výdatné príspevky predtým nepripustili ani zmienku o pamätníku. Máme nápady prečo asi.
Taktiež je zaujímavý príspevok Lászlóa Solymosa, ktorý od samotného vzniku strany Most-Híd všetko patrične zhnul, no vynechal, že počas ich 6 ročného vládnutia nežiadali zrušenie Benešových dekrétov resp. ich zrušenie nestanovili ako podmienku vstupu do vlády.
Do akej miery je vyhlásenie strany dôveryhodné, ak nezačína formuláciou: ,, síce sme boli 6 rokov vo vláde, nespravili sme nič pre zrušenie Benešových protimaďarských a protinemeckých zákonov, zároveň sme nežiadali ospravedlnenie za utrpenia našich predkov.“
Naše hnutie sa domnieva ale, že nadišiel čas, aby sme my, Maďari z Felvidéku boli jednotní. Na vyššie vyslovenej kritike trváme, ale s názorom Szabolcsa Mózesa však súhlasíme. To samé platí aj pre príspevok strany Most-Híd, i keď s jej 10 ročnou činnosťou máme určité problémy, ich vyhlásenie považujeme za nezvyčajne konkrétne.
,,Zločin sa nedovŕši jeho spáchaním, ale až vtedy keď naň zabudnú. Činy spáchané proti Maďarom z Felvidéku medzi rokmi 1945-1947 boli hriechmi pred človekom i Bohom. Ak potomkovia obetí zabudnú na zločiny spáchane proti ich predkom, takéto zločiny sa v budúcnosti môžu opakovať a z potomkov sa kedykoľvek môžu stať bezbranné obete.”
Môže vôbec jestvovať mier v takej krajine, ktorej určitá časť obyvateľstva v dušiach mier nemá? Mier v dušiach Maďarov z Felvidéku po útrapách svetovej vojny sotva môže existovať. Našich starých a prastarých rodičov násilne vysťahovali a snaha ľahkovážne sa nás zbaviť pretrváva už 100 rokov. Prejavenej ľútosti sme sa však dodnes nedočkali.
My, členovia šamorínskeho hnutia Via Nova preto nikdy nezabudneme na poníženie, ktoré postihlo našich rodičov, starých rodičov, prarodičov pri násilnom vysťahovaní z Felvidéku.
Pamätník sme postavili preto, aby nikto nezabudol na ich utrpenia.
V mene hnutia Méry János, predseda
prekľad: Mózes Mónika